Dva roky

25. října 2016 v 9:52 | Miya Saito |  Naše keci
Je vtipné ako Vás niekedy dokáže rozplakať úplná blbosť. Človek ráno vstane otvorí facebook a tam na ňho vyskočí video. Video na oslavu vášho priateľstva na fb s jednou z najdôležitejších osôb vo vašom živote. Hneď som si predstavila ako sa to stalo. Klasický sobotný večer. Sedela som doma a niečo robila na počítači a zrazu ikonka s dvoma hlavami ukázala červenú jednotku. Znervóznela som. Prečítala meno, otvorila profil. Chvíľu som dúmala kto to je a potom mi to bolo jasné. Bol to on. Zaklikla som teda tlačítko "potvrdiť".
Pár dní na to sme šli von ako partia. Samozrejme zavolali sme aj odpadlíkov zo štvrtého poschodia, čiže aj jeho. V ten večer som bola dosť smutná ale nechcela som myslieť na svoj smútok. Spravila som vec, ktorú robí väčšina dospelých. Prepíjala som ho a snažila sa na to nemyslieť. Bol to zábavný večer. Až taky zábavný, že som skončila v jeho náručí. Spravila som jedinú vec, ktorú som nechcela aby sa stala. Vedela som, že v mojom stave s niekým skončím. Nečakala som však, že to bude na takto dlho. Napokon môžem byť vďačná za ten večer. Úplnou náhodou som stretla životnú lásku. V tom čase kedy som to vôbec nečakala a zároveň presne vtedy, kedy som to potrebovala. Moje srdiečko bolo roztrhané na kusy a on ho opravil.
Nie vždy je to jednoduché ale stojí to za to. Dva roky s ním a ja si už len sotva pamätám aký bol môj život bez neho. Neviem, čo mi život chystá ďalej, no jedno viem na sto percent. Budem sa zo všetkých síl snažiť aby sme boli spolu už navždy.
 

Už nevládzem

2. května 2016 v 8:48 | Miya Saito |  Naše keci
2. Máj ...26 dní do odovzdania bakalárky... Môj kód je stále nefunkčný respektíve nedáva také výsledky ako by mal. Použiteľných mám asi 10 strán textu. Môžno si niekto povie je to jej chybala mala začat skôr. Ja som aj skôr začala. S programom sa trápim asi tak od októbra. Ide to pomaly. V škole máme veľa predmetov a ja nestíham. Pôvodný plán bol to dokončiť do Veľkej noci respektíve po nej mať kód. Ale nič z toho... Pred troma týždnami som začala s testovaním. Zistila som, že to vôbec nefunguje tak ako som si myslela. Odvtedy je každý môj deň boj o čas. Vstanem nahanam sa celý deň abz som uspela a s neuspechom si líham. Do toho skúšky a zápočty. Dnes ma čaká dalšia skúška. Moc som sa neucila lebo som zas obetovala čas bakalárke. Snáď to urobím lebo opakovanie skúšky mi už vôbec nehrá do kariet. JE viem mala by som sa učiť ale ja už nevládzem. Vždy keď si uvedomím že je už Máj, začnem panikáriť. Bojím sa, že ak mi aj tá práca prejde tak ma na štátniciach zničia. Proste nevládzem bojovať ale na druhej strane nemôžem to vzdať. Celé štúdium bez prenášaného predmetu, primer pod 2, prijatá na magisterské a to to mám vzdať a rovnat sa ľuďom čo na to serú?
Najhoršie je, že to ani nemôžem nikomu povedať ako veľmi ma to trápy. Ostatným s tým už obtažujem. Tak som to dostala aspon sem. Snáď sa ukľudním a budem schopná pokračovať v učení.

Snáď to pojde a ja to úspešne dokopem do konca.

Nechcem byt žena

8. března 2016 v 21:43 | Miya Saito |  Naše keci
Dnes je medzinárodný deň žien ale to ste si už asi stihli všimnúť. Celý internet je zaplavený želaniami, obrázkami a statusmi vyzdvihujúcimi ženy. Všetci sa dnes pozerajú len na tie kladné vlastnosti a záporné zamlčujú. Zamlčujú to kým v skutočnosti sme.
Sme stvorenia , čo potrebujú mať všetko spravené hneď, ako sa im v hlave zrodí myšlienka. Náš úsudok je značne ovplivnený tým, čo sa deje vo vnútry, našimi hormónmi. To, čo sa zdá nejaký deň v mesiaci ako fajn nápad môže byť o týždeň tá najväčia blbosť aká Vás kedy napadla.
Častokrát myslíme rýchlejšie než hovoríme, z čoho vznikajú pre ostatných ľudí nepochopitelné výroky. Práve kvôli tomuto sme terčom mnohých vtipov od opačného pohlavia.
Vždy keď sa správam ako žena cítim sa zle. Hnevajú ma tieto ženské nelogickosti. Viem, že sa správam ako úplny idiot a bezdôvodne som podráždená. Viem, že si to často schytáva priateľ, ktorý za nč nemôže. Keď som bola v puberte vždy som si prisahala jednu vec a tou je, že sa nebudem chovať nelogicky ako mama. Bohužiaľ ťažko sa mi s tým bojuje. Vždy keď si uvedomím,že vykonávam nelogickosť, hnevám sa na seba. Z toho hnevu sa stáva úzkosť a premýšlanie ako to zmeniť. Neustále sa ospravedlňujem priateľovi až mu to vadí. On ma bere takú aká som. Vie, že sa vo mne skríva viacej osobností, no napriek tomu tvrdí, že miluje všetky moje ja.
Vyzerá to, že som jediná kto má s tým problém. Mala by som sa prijať taká aká som. Bohužiaľ som bojovník a nechce sa mi vzdávať. Snáď to raz prejde a budem spokojná sama so sebou.
 


Keby si len vedel

25. července 2015 v 20:29 | Miya Saito |  Naše keci
Viem dnes som zareagovala až moc zle ale ak by si vedel prečo možno by si pochopil....
Odvtedy čo si pamatám mám bruško. Vždy som ho nenávidela. Snažila som sa cvičiť a aj v dobách mojej vrcholnej formy som ho mala. Občas sa mi za ňho aj smiali.
Nikdy som nebola to dievča, ktoré bolo medzi prvými vyzvané k tancu. Vždy som ostávala posledná alebo som musela tancovať s nejakou kamoškou. Pri všetkých tanečných vystúpeniach párových som bola vo dvojici buď s dievčaťom alebo sme boli 2 baby s jedným chlapcom.
Bývala som kvôli tomu smutná. Za všetko som vynila svoju váhu. Vždy mi hovorili, že som tučná. Mávala som z toho depresie,no nikdy som nebola anorektička ani bulimička. Zmenila som životný štýl. Mala som veľa aktivít takže na jedlo a ani na depresie nebol moc čas. Postupne som chudla, začala sa malovať a obliekať sa ako človek. Prestala som sa nenávidieť ale nezačala sa mať rada.
Odvtedy čo som na výške striedavo priberám a chudnem. Nedokážem sa ustáliť tak ako kedysi. Vždy keď priberem alebo v niečom vyzerám tučne, môžem sa spolahnúť na spolužiakov, že mi to povedia. Málokedy mi povedia, že som schudla a keď hej tak moja radosť sa ani nedá vyjadriť slovami.
Už o týždeň sa zoznámim s tvojou rodinou a ja ani zdaleka nie som vo forme v akej by som chcela byť. Nechcem aby si ma pamätali ako tú tlsťošku. Nechcem aby za mojim chrbtom ti hovorili, že máš naviac.
Asi už tomu nezabránim ale snažiť sa môžem. Budem športovať a menej papať nech vyzeram aspoň trochu ako človek v piatok. Nech ti nespravím hambu.
Nikto si to aj tak neprečíta. Beh mi na tieto myšlienky nepomohol práveže ich rozprúdil. Snáď ich prevod do digitalnej formy pomôže a aspoň trochu zahojí tu ranu, čo budem mať navždy.

Aaaa je to tady

4. března 2013 v 2:19 | Katsu |  Naše keci

Pondelok 4tého tretí, za 5 dní som doma.

Konečne.
A potom matury, johó.

BTW vaša hlavná pani adminka mala nedávno 18, tak treba zagratulovať všetko najlepšieeeeeeeeeee!
Dúfam že keď prídem domov strávime nejaký čas spolu.
ten rok a pol spravil svoje.
sme si viac cudzie ako kedykoľvek predtým.
už ani nezavoláš bez toho aby som ťa do toho týždeň netlačila.
a mrzí ma to.
kedysi sme sa tak tešili na tento školský rok. a na leto! že by sme šli do tatier spolu a tak.
ružovo to nevidím.
skauti, randal a spolužiaci sú ti bližší ako je kedy budem môcť
už je to dlho.
škoda.
Tak teda všetko najlepšie do budúcnosti v mene našej minulosti :)

Last year

11. prosince 2012 v 21:01 | Miya Saito |  Naše keci
Tento rok som v poslednom ročníku gympla. Nemám moc času na blog. Doteraz som riešila stužkovú a teraz by som sa mala učiť. Mama ma stále tlačí do učenia a mna to už nebaví. Nechce sa mi odísť zo strednej. Chcem si ešte raz zopakovať stužkovú lebo bola úžasná. Neviem sa dočkať dozvukov.

Od stužkovej sa mi vždy hrnú slzy do očí keď počujem túto pesničku. Je sranda ako človek zmení názor na pesničku po rokoch. Zo stužkovou bolo veľa práce ale stála za to. Teším sa na video z nej.

Už dosť

22. srpna 2012 v 20:29 | Miya Saito |  Naše keci
Dnes som mala znovu po dlhej dobe časový konflikt s kamoškou. Toto leto som to tak často nezažívala ako minulé. Dnes som sa však pobavila keď sa do mňa pustila.
V piatok ma dalšia kamarátka oslavu a chceme jej dať niečo spolu. Volala som ju dnes aby sme to šli kúpiť, no ona nemala čas. Napísala som jej môj nápad na darček a až teraz mi odpísala. Navrhla nech sa stretneme zajtra poobede. Na to som jej ja povedala, že mám program. Automaticky sa urazila. Začala mi hovoriť aby som ten program zrušila lebo, že jej sa v piatok naháňať nechce. Tak ja si mám rušiť program ale ona nemusí? To je aká spravodlivosť. Tvrdí, že jej ide len o ten darček. Nech si dobre rozmyslím, čo spravím. Vydiera ma tým, že som s tým chalanom častejšie než s ňou. So všetkými ľuďmi som tieto prázdniny viacej než s ňou. Lebo ona má teraz iné záujmi. Celí čas si na mňa ani nespomenie a potom povie, že je to moja chyba. Hlavne, že keď ju volám von tak nemôže. Kašlať takýto systém.

Vždy som ťa počúvala a nechala sa citovo vydierať. No teraz, ma to prestalo baviť. Kašlem už na to tvoje vydieranie. Máš smolu. Nájdi si inú obeť.

11. Mojich 10 náhodných songov a moje pocity pri nich

20. srpna 2012 v 15:06 | Miya Saito |  30 days
Dnešnou témou sú pesničky. Zadanie bolo dať si náhodný výber v prehrávači a napísať prvých 10 songov. Ja som si k tomu doplnila aj moje pocity pri nich. Tak uvidíme čo z toho bude.
1. Falling in Reverse I am not Vampire
Táto pesnička je skvelá, rytmická. Mám ju rada. Jednu dobu som si ju púštala ked som chodila po večeroch s jazykovky. Zbehavala som si s nou zo zástavky a skákala po praznej ceste. Skrátka nenechá ma pokojnou.

10. First love and first broken heart

19. srpna 2012 v 21:36 | Miya Saito |  30 days
Každý z nás pozná ten úžasný pocit, keď je zamilovaný. Stále myslí na dotičnú osobu a keď je s ňou má v žalúdku zvláštny pocit. Všetci sme zažili svoju prvú lásku. Veľa ľudí so svojou prvou láskou skončia vo vzťahu.Myslím prvú skutočnú lásku nie len pobláznenie. Ja som to šťastie nemala.
Mala som 13. Zamilovala som sa do skvelého chalana. Bol milý, pekný, vtipný skrátka mal všetko, čo si dievča môže priať. Boli sme spolu na tábore. Všetko vyzeralo úžasne. Trávili sme veľa času spolu, dokonca sme sa aj držali za ruku. Všetci si mysleli, že niečo medzi nami je. Bol v tom však malí zádrhel. On mal 17. Keď som sa to dozvedela, bola som príliš zamilovaná na to aby ma to odradilo. No on keď sa dozvedel môj vek, hneď sa stiahol. Postupom času sme sa prestali vídať. V ten rok na silvestra sme sa stretli a on ma úplne ignoroval. 2 hodiny sme sedeli vedľa seba a nepovedal mi ani slovo. Cez polročné prázdniny sme boli spolu na jednej akcii a ku koncu sme boli schopný sa spolu rozprávať. Potom prišiel zimák. Celý týždeň strávený na chate v horách. Bola som s nim v tíme, takže sme spolu museli komunikovať. Ku koncu sme sa bavili ako pred tým ale samozrejme bez balenia. Posledný večer sme mali vyrobiť snežnice s prírodných materiálou a vbrať si jedného, čo s nimi bude závodiť. Vybrali sme si jeho. Naše snežnice boli nekvalitné a tak sme ich počas preteku opravovali šnúrkami. Vyhrali sme to a všetci bežali skratkou na chatu len on nemohol lebo stále mal o nohu pripevnené tie snežnice. Mne sa nechcelo ísť skratkou tak som šla s ním. Pomohla som mu s toho sa dostať. Tento týždeň mi dal novú nádej.

9.Budúcnosť

19. srpna 2012 v 21:04 | Miya Saito |  30 days
Už odmalička rada snívam. Len tak sedím a rozmýšlam nad situáciami, ktoré by sa mohli stať. Často snívam o svojej budúcnosti. Je to vcelku nevýhoda lebo občas som sklamaná, keď sa moje sny neplnia.
Napriek tomu, že rada snívam mám s budúcnosti strach. Bojím sa, čo bude. Tento rok maturujem a stále sa neviem rozhodnúť, kam chcem ísť na výšku. Čo chcem v živote robiť. Mám strach, že ma s tích škol vyhodia.
Nerada sa zapodievam budúcnosťov. Neviem ako v živote dopadnem ale chcem len jedno. Chcem aby som bola šťastná. Viac k životu nepotrebujem. Chcela by som mať rodinu. Dve deti a psa. Úžasného manžela. Robotu, ktorá by ma bavila. Prajem si aby mi ostali moji priatelia. Dúfam, že čo najdlhšie vydržím v skautskom zbore. Bolo by skvelé ak by aj moje deti boli skauti a zažili tie úžasné veci ako ja.

Už odmalička som sa rozhodla, že chcem po sebe nechať nejakú stopu. Chccem aby si na mňa ľudia spomeli aj roky po mojej smrti. Chcem sa dotknúť hviezd.

Kam dál