Červen 2011

Nesúď knihu podla obalu

21. června 2011 v 22:04 | Miya Saito |  Naše keci

Túto vetu asi každý pozná. Ale dodržujeme ju v našom živote? Každý chce aby si jeho nedokonalosti ostatný nevšímali, ale on hladá na iných tie nedokonalosti. Napríklad keď dievča trochu silnejšej postavy hladá vyšportovaného chlapca a kvôli tomu odmieta silnejšieho. Prečo je to tak? Prečo od ludi požadujeme niečo, čo sami nemáme?Vždy keď mi kamaráti začnú hovoriť, že ženy sú povrchné presviedčam ich o opaku. Bohužial ja sama taká nie som. Zistila som, že mi na vzhľade záleží.Proste potrebujem človeka, ktorý ma aspoň trochu fyzicky priťahuje. Bohužial vždy sa s tých pekných stanú hajzli a tý čo ma priťahujú psychicky tak s tými nedokážem byť. Spoznala som veľa úžasných chalanov ale so žiadnym som nezvládla mať vzťah. Neviem ako ďalej. Neviem, či mám skúsiť ísť do vzťahu s kým si rozumiem ale nepriťahuje ma alebo či mám ďalej čakať na zázrak.

Miroslav Válek- Jesenná láska

17. června 2011 v 7:19 | Miya Saito |  Naše keci
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý od srdca k srdcu kluše.
Pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno, že iba obrázok, možno tôňu iba.

No pred cieľom sa zastaví. Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa.
Bola to láska? Sklamanie?Aj láska bola hlúpa,
že chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.

Koľko ráz v noci májovej hľadeli do mesiaca.
No máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto,
len jeseň, tá vie o všetkom a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju.
Túžieval, čakal, dočkal sa. Odišla. Nepozná ju.

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.

Milujem túto báseň. Je taká realistická. Asi jediná, ktorú viem naspamäť. Snáď sa vám páčila :)

Zvládla som to?

13. června 2011 v 7:13 | Miya Saito |  Naše keci

Stalo sa to v sobotu. Chcela som ísť za ním a povedať mu to ale nedokázala som to. Bolo to silnejšie než ja. Vo chvíli ked už som skoro plakala, rozhodol sa ísť za mnou. Povedal:,,Poďme sa poprechádzať". S roztraseným hlasom som povedala, že dobre. Vedela som čo sa bude diať. Vedela som, že mu to budem musieť povedať. Začala som veľa rozprávať ako mám vo zvyku ked som nervózna. Potom sme si sadli a nastalo ticho. Ticho prerušili jeho slová. ,,Musím sa ti s niečim zdôveriť" povedal. Keď som začula tieto slová, srdce sa mi rozbúchalo. Presne som vedela čo príde a aj to prišlo. Spýtal sa ma, či s ním nechcem chodiť. Ja som len sklonila hlavu a snažila sa, nerozplakať sa. Povadala som mu, že ho mám veľmi rada ale len ako kamaráta. Chvýlu sme sa o tom rozprávali. Vyzeralo to tak, že mňa to trápilo viac než jeho. Dohodli sme sa, že sa stretneme.Vrátili sme sa spať a tvárili sa ako keby ten rozhovor môbec nebol. Vždy keď som chvílu sama myslím na to, čo sa stalo. Je to pre mňa stále ťažké a nechápem prečo. Asi je to jediný chalan, na ktorom mi záležalo a vlastne stále záleží. Som zvedavá ako sa teraz naše kamarátsvto bude vivíjať.

I will give you the truth

10. června 2011 v 21:42 | Miya Saito |  Naše keci

Dnes som si uvedomila, že môj milostný život je jeden veľký Fail. Z chalnou do ktorých som sa zamilovala sa vždy stali hajzli. Našťastie som to zistila pred tým ako som s nimi začala chodiť. Chalani, ktorý ma chceli alebo chcú tak tý ma nepriťahujú. Najhoršie na tom je, že ja ich nevedomky zbalím a potom neviem ako sa z toho dostať. Vždy o riešim ignoráciou. Oboch nás to bolí ale po čase to prejde a stanú sa z nás znovu kamoši. Teraz je tu však jeden špeciálni prípad. Záleží mi na ňom, ale len ako na kamarátovi. Nechcem mu ublížiť. Kvôli mne sa zmenil, teraz žiari štastím. Ja mu zajtra idem povedať o svojich citoch k nemu. Neviem čo robiť. Mám strach. Nikdy som to nespravila. Vždy som zbabelo utiekla.Fakt neviem čo mu zajtra poviem. Lebo ja občas viem slovami dosť ublížiť. Budem musieť premýšlať. Bojím sa toho, už len keď na to pomyslím. Musím prekonať svoj strach, ale neviem či to dokážem.