Červenec 2011

Prichádzam o fantáziu. Definitívne.

27. července 2011 v 0:54 | Slečna DD ZHP |  Naše keci
Oukej,chodím sem raz za nejaký ten čas a vždy si prečítam všetko čo sem Miya (ďalej ako mrochta, buchta, zlato alebo trco) napíše.

Ach.

Ja už nie som zvyknutá písať nejaké extra slohy na internete... ja sa už nezdôverujem vôbec, respektíve minimálne. Už dlho som nepovedala nikomu úplnú pravdu.. ale to bude tým že ju neviem odhaliť sama.

No... chcela som Ti iba povedať... aj mňa mrzí že nežijeme v podobnom svete. Na druhej strane povedzme si otvorene, čo je lepšie?

Len tak lenivo sedieť na pive alebo na deke v medickej a nudiť sa alebo na skautskom robiť nejaký zaujímavý program pre deti?
Chodiť po bytoch, koncertoch, blúdiť v tmavých uličkách mesta do ranných hodín, zašívať sa do pivníc a vymetať podniky namiesto večerných stráží, kradnutia vlajky a útoku na susedný oddiel?

Som si istá,že viem ktoré z týchto dvoch by si si vybrala. :)
A vybral by si tak asi každý normálny človek. Svoj záujem pred bezpointným flákaním sa životom.

Alebo sa mýlim?

Teba by nič nemalo mrzieť, to mňa.

Že som zahodila všetky svoje aktivity od plávania, juda, vytvarky, dramatického cez bassu a gitaru len preto aby som mohla chodiť von s luďmi ktorých niekedy ťažko nazvať priateľmi.
Osobne si myslím že môj odchod do Anglicka toho vyrieši veľa. Očakávam od toho že sa vrátim s čistou hlavou a urovnanými životnými hodnotami a verím a viem, že Ty medzi ne paríš a vždy aj partiť budeš.
Niektorí ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ty si vyždy bola aj po toľkých hádkach, nedorozumeniach, vojnách a problémoch čo sme spolu prežili mi nevrav že to čo sme si doteraz budovali to zrujnuje!

To sa nikdy nestane.


Vtedy tam keď sme sa na seba pozerali, držali za ruky a vedeli sme že to čo spievame myslíme naozaj.

My life is harder than you know

4. července 2011 v 22:40 | Miya Saito |  Naše keci
Dnes presne neviem o čom budem písať ale mám potrebu písať. Asi to nebude mať hlavu ani pätu ale je to tu.
Mám divný pocit. Veľa vecí sa mi sype pod rukami. Napríklad ma mrzí jedna vec. Trávim moc času s jednou osobou a zanedvám tým iných. Ale keď máme toho toľko spoločného. 28.8. odchádza jedna dôležitá osoba na rok do anglicka. Za celé prádzniny som s ňou bola zatiaľ hodinu a to sme si nemali moc čo povedať. Začíname každá žiť iné životy. Bojím sa, že keďpríde s anglicka, tak už vôbec nebudeme mať spolučnú tému. Skauting mi veľa dáva ale aj veľa berie. Berie mi osobný život. Stále musím myslieť na hry, program, akcie... Taktiež sa pokúšam získať Orlieho skauta, čo nie je zrovna najlahšie. Proste venujem sa tomu viac ako je zdravé. Napĺňa to môj život. Na jednej strane je to skvelé ale na druhej prichádzam o ňu. Teraz trávim veľa času s babou, ktorá o mne ani zdaleka nevie také veci ako ona. Ale máme spoločné povinnosti, spoločnú skautskú cestu, spoločný štýl života a to nás zblyžuje. Možno jej jedného dňa poviem moje veľké tajomstvá...
Späť k Anglickej dievčine :) Mám ju rada a veľmi mi na nej záleží. Ničí ma, že na ňu nemám čas. Ničí ma, že za necelé 2 mesiace odchádza. Že s ňou nebudem každý deň v škole... Že nezájdeme spolu na kafčo... že jej nebudem vysvetlovať zemepisné vtipy, ktorým nechápe.. že mi nebude hovoriť histork s bytou, mediky, plťky...Jej vďačím za to, že sa malujem... že si žehlím vlasi. Vďaka nej mi stúplo sebavedomie.
Bola by som rada ak by si si to prečítala, ale ty už sem nechodíš... Je to škoda... Môj sen mať spoločný blog nevyšiel ale rada sa tu vykecávam. Ak si sa sem náhodou dostala, tak chcem aby si vedela, že mi na tebe veľmi záleží. A budeš mi chýbať.