Duben 2012

Pretože Zoči Voči majú skvelé texty

15. dubna 2012 v 20:53 | Miya Saito |  Naše keci
Včera som bola na koncerte Zoči voči. Ako som tam stála a počúvala pesničky, kričala, skákala a sácala do ľudí, umedomila som si, že k väčšine ich songou sa viaže nejaký príbeh z môjho života. Tento článok bude dlhý a bude opisovať môj život preto ho radšej schovám pod perex :)

Prírodné alebo Humanitné vedy?

6. dubna 2012 v 12:07 | Miya Saito |  Naše keci
Budúci rok maturujem. Už asi pred mesiacom som si vyberala semináre. Odtedy čo som sa definitívne rozhodla pre psychológiu do mňa fyzikári hustia, že prečo som nešla smerom fyziky. Na jednej strane ma to láka ale bojím sa. Bojím sa, že to nezvládnem. Bojím sa, že budem kocka. Nechcem skončiť na matfyze. Psychológiu som s vybrala preto, lebo viem, že ma bude zaujímať ale je to strašná biflovačka. Ja nevieeeeem. Najviac ma láka biofyzika. Tam však potrebujem maturitu z matematiky.Na normálnu fyziku je nepotrebujem. Fuuu toto budú tažké prázdniny. Ešte si pamätám že minulí rok, keď mi v psychoteste vyšla fyzika, tak som sa smiala. Neverila som, že moje podvedomie chce fyziku. Asi to bola len jedna vec, ktorú som úspešne potláčala.Neviem, čo budem robiť. Možno si podám prihlášky na oba smery. Nespravím maturitu z matiky, ale pojdem na SCIO testy. Aj tak ich kvôli brnu potrebujem. Matiku ma niekto naučí. Skúsim to asi. Za pokus nič nedám. A potom sa uvidí.

Život sa podobá ceste vlakom. Je len na mne, na ktorý nasadnem. Bude to psychológia alebo biofyzika?

Chcem po sebe zanechať nejakú stopu

2. dubna 2012 v 20:48 | Miya Saito |  Naše keci
Keď som tento blog zakladala, mala som ťažké obdobie. Často som upadala do depresií. Nedarilo sa mi moc v osobných veciach. Nikdy som však nepomyslela na samovraždu. Vždy som mala v sebe ten pocit, ktorý ma držal nad vodou. Chcela som za sebou zanechať nejakú stopu. Možno aj to je jeden z dôvodov prečo som ostala v skautingu. Možno preto teraz vediem malé deti. Chcem zažiť ten pocit hrdosti, keď nejaký z tých mojich mladších chalanou vyrastie a stane sa vodcom. Práve preto sa snažím robiť skvelí program. Snažim sa ich uchvátiť, chcem aby s nich boli dobrý ľudia.
Aj keď som odišla z dievčenskej družiny, stále mám k babám blízko. Oni majú teraz problémi a ja im pomáham ich riešiť. Som asi jediná zo zborovej rady, kto ich počúva. Stále som im nápomocná a chdím na ich družinovky keď mám čas. Dnes sme rozbiehali projekt dôveri s novými členkami. Bolo to krásne. Dúfam, že to v nich zanechalo taký dojem ako vo mne. Potom keď skončili, šli sme sa my staršie rozprávať. Debata bola o všetkom. O tom čo by chceli robiť keď príde čas odísť s družiny a začať pomáhať. Bola som strašne rada, že sme sa o tom takto porozprávali. Viem čo chcú a môžem im pomôcť to dosiahnúť. Otázne pre mňa je prečo to robím. Na jednej strane je tu ten citový vzťah k babám a na druhej je tu aj táto moja túžba. Chcem im pomôcť a tým niečo dokázať. Dokázať to, že aj keď to všetci vzdajú vždy je šanca napraviť to.
Viem, že sem nedávam články o mojom skautskom živote ale po dnešku som mala chuť napísať to sem. Chcela som svoje názory vyjadriť na blogu.