Květen 2012

Fajčenie

29. května 2012 v 21:22 | Miya Saito |  Naše keci
Kedysi som tu mala článok, čo kritizoval pitie a fajčenie. Dnes už veci berem trochu inak ale stále ma to štve.Dnes som videla môjho kamaráta s detstva ako si zapaloval cigaretu. Myslím, že vie , že som ho videla. Neviem či to mám povedať jeho sestre alebo kašlať na to. Mrzí ma to, že si takto ničí zdravie.
Pred chvýľou som videla status jednej 12-ročnej baby, že málokto z jej kamarátov nefajčí. Je to veľmi smutné. Dúfam, že bude na to hrdá a nenechá sa strhnúť s davom. Je kruté, že deti začínajú tak skoro fajčiť. Ničia si s tým život. Oni si ani neuvedomujú, čo robia. Zo všetkých strán sa na nich valí ako je fajčenie zlé a ako to nemajú skúšať. Potom prídu kamaráti, ktorý im povedia, že je to blbosť a dajú im cigaretu. Slabšie osobnosti podlahnú.
Je zaujímavé, že u dospelých mi fajčenie nevadí. Počas jazdy v autoškole môj inštruktor stále fajčí. Dá sa to prežiť. Ale neznášam keď mi čerstvo umyté vlasi napáchnu od dymu. Keď moje oblečenie smrdí od cigariet, necítim sa v ňom dobre.
Možno aj toto je jeden z dôvodou.Nechcem tu moralizovať. Ale počúvnite si túto pesničku je veľmi výstižná.

My life is getting complicated again

21. května 2012 v 20:01 | Miya Saito |  Naše keci
Môže sa moja situácia opakovať? Presne pred rokom som riešila môj vzťah ku dvom chalanom. Vlaste odvtedy čo som sa rozišla s mojim ex tak to stále riešim. Včera sa moja situácia prejavila asi najhoršie. Z jedným som mala ísť pozerať hokej do eurovei. Asi 3 hodiny pred tým mi druhý zavolal či nejdeme na chvýlu von. Veľmi som znervóznela. Bála som sa. Napokon sme sa bavili len situácii v oddieli. Vydíchla som si. Na hokeji s tým dtuhý som mala divné pocity. Hneď ako som ho zbadala vedela som len jedno. Pokial mám u toho druhého šancu, nikdy sa nedostane z friendzonu.
Na jednej strane by som si strašne priala vzťah s tým druhým ale viem, že potom friendzonutý odíde s môjho života. Presne to totiž spravil minule. Veľmi ťažko som to znášala. Nebavil sa so mnou výše mesiaca. Keď sme sa konečne začali baviť bola som nadšená. Nedokážem bez neho existovať. Ale nedokážem s ním chodiť.
Môj favorit sa k môjmu predošlému vzťahu staval dobre. Bral to a prial mi ho. Bavili sme sa spolu normálne a bolo to super.Paradoxom je, že obaja títo chlapci prispeli k môjmu rozchodu.
Nechcem s nimi hrať na dve strany. Nechcem ich oboch ničiť. Zistila som, ktorého z nich mám radšej ale napriek tomu podvedome chcem byť aj s tým druhým. Bojím sa, že ak by prišiel niekto tretí do môjho života, skomplikovalo by sa to ešte viac ako to je.

Niekedy si myslím, že by som mala ostať sama. Aspoň tým nikomu neubížim.

Čo je to vlastne originalita?

8. května 2012 v 21:00 | Miya Saito |  Naše keci
Keď som dnes zbadala, že téma týždňa je originalita trochu som sa zamysela. Čo je to vlastne originalita?
Na jednom blogu som videla nadpis, že nikto nie je originálny. Čiastočne s týmto výrokom súhlasím. V dnešnom svete chceme byť všetci originálny ale to s nás robí kópie. Chceme nosiť výstredné veci lebo je to originálne. Chceme si dať piercing, tetovanie alebo tunel len aby sme boli originálny. V istej skupine budeme originálny ale medzi ľudmi, čo danú vec majú tiež už nie sme.
Na druhú stranu každý z nás je iný a v tom je naša originalita. Zatiaľ som nikdy nestretla dvoch absolútne rovnakých ľudí. Či už výzorovo alebo duševne. Každý človek inak reaguje v určitých situáciach, každý má iné hodnoty. Dnes sa ľudia snažia prisbôsobovať davu. Chcú byť ako všetci. Navonok sú rovnaký ale každý má iné zmýšľanie.
Hlavne u tínedžerov sa pomerne často stáva, že daný jedinec stráca vlastný názor. Je ovládaný skupinov. Ůmyselne potláča svoju vnútornú originalitu len aby zapadol. Skupina dokáže zmeniť nie len jeho názory ale aj hodnoty a zmýšlanie. Niekedy to môže byť dobré no naneštastie vo väčšine prípadov je to zlé.
Písať tento článok tiež nie je zrovna originálne a ani viera v to, že moje názory sú rozumné. To si asi povedal každý, kto písal takýto článok a aj sa nad tým zamýšlal. Ja som len chcela vyjadriť, čo je podľa mňa originalita.

choices...

7. května 2012 v 1:22
Ktovie či robím správne rozhodnutia.
Strácam priveľa.
a bohvie či to stojí za to.
Nemala by som radšj zostať doma?
Nechcem to vzdať tu
Ale doma je doma...
Chýbaš mi.
Ty aj všetci ostatní.

I miss you

3. května 2012 v 21:20 | Miya Saito |  Naše keci
Dnes sme sa na jazykovke bavili o trávení času a podobných veciach a jedna baba povedala, že najlepšie je sedieť pri káve a rozprávať sa. V tej chvýli som si spomenula na teba Táni. Na to ako mi neskutočne chýbaš. Na tie chvýle čo sme u nás kecali pri káve, na cofeeshop s naším svetlým, tmavým stredný teplým mokačínom. Na naše učenie sa dejepisu s Georgeom Washingtonom v hnedých bavlnených šatách. Na tvoje kresby, čo si kreslila keď si sa nudila v škole. Na tie časy keď si mi radšej písala poznámky len preto aby si vedela ako náš príbeh bude pokračovať. Viem, že je ti tam dobre ale musela som si to priznať. Je mi ľúto, že nebudeme v maturiťáku sedieť spolu ako sme si to slúbili. Pamätám si ako sme sa vtedy na fyzike rozplakali a Antal kukal na nás či sme normálne.
Teším sa na leto. Teším sa na tvoj príchod. Toto leto nechcem premrhať ako to minulé. Chcem byť s tebou. Pretože bez teba je to tu ťažké. Každý jeden deň v škole. Každý jeden deň si spomeniem na teba. Toľko veci čo máme spoločných.

Naša fotka pred venčekom. Keď si ma prišla namaľovať. Pamätám si ako som sa bála, že to bez teba nezvládnem. Bála som sa, že sa tam nebudem mať s kým baviť.