Červen 2012

Friendzone

23. června 2012 v 22:11 | Miya Saito |  Naše keci
Still better than nothing. To je najčastejšia veta, ktorú počujeme od friendoznutých ľúdí. Čo je na tom pravda? Na jednej strane niekoho milujete a chcete s ním chodiť ale on o vás nemá záujem. Čo je lepšie ostať vo frienzone alebo odísť? Ak odídete, stratíte danú osobu ak ostanete stratíte nádej na lásku. Každý jeden deň, sa budete na danú osobu pozerať a rozmýšlať prečo vás nemiluje.
Posledné roky som friendzonela dosť chlapcov a skoro všetci ostali pri mne. Väčšinu z nich mám veľmi rada. Rada sa s nimi stretávam, baví ma len tak blbnúť s nimi. Pre ich smolu nie som do nich zamilovaná. Ostali pri mne aj napriek tomu, že som ich odmietla. Stále viem, že niektorý z nich sa posnažia využiť každú šancu aby som zmenila svoj názor.
Nanešťastie sa mi moje friendzonovanie odplatilo. Teraz som v ňom ja. Začínam chápať všetkých tých chalanov. Chápem ich zmätenosť pri mojom správaní. Chápem, že nedokázali odísť. Chápem, že sa stále snažia aby som zmenila môj názor. Chápem, že chcú byť so mnou.
Je sranda ako sa karty niekedy obrátia. Ja stále verím, že nie som vo friendzone ale na druhej strane bojím sa, že tam už som. Neviem čo mám robiť. Pretože ten chlapec ma úplne mätie. Raz sa správa ako niečo viac a potom hádže friendzonerské narážky. A to chlapy vravia, že ženy sú komplikované.

Ja chcem len aby sme boli spolu. Aby sme sa držali za ruky. Aby som sa mohla kedykoľvek o teba oprieť a nemuselo by to vyzerať divne. Chcem s tebou blbnúť ako malé deti. Chcem aby si mi moje city opätoval. Chcem toho až tak veľa?

Na zemi sú tvoje hviezdy

10. června 2012 v 20:37 | Miya Saito |  Naše keci
Vždy s obdivom hľadím na nočnú oblohu. O hviezdach nič neviem ale rada sa na ne pozerám, ukľudňuje ma to. Mám pri tom pohľade zvláštny pocit. Som taký tipycký snílek. Chcem v živote niečo dokázať, snažím sa priblížiť ku hviezdam. Mávam veľké sny ale sú bohužial nesplnitelné. Dnes som si uvedomila, že mám okolo seba veľa inšpiratívnych ľudí. Ľudí, ktorý sa dokážu vysporiadať so svojím životom a naplno sa venovať tomu, na čom im záleží. Zistila som, že títo ľudia sú moje hviezdy. Sú niečo, prečo sa oplatí existovať. Každého z nich obdivujem pre niečo iné.
Napríklad vodcu, čo bol predo mnou, pretože on bol úplne skvelí, chalani ho mali radi, bol to ich hrdina. Ja nikdy taká nebudem ale môžem sa o to pokúsiť. Nemusím byť hrdina, pretože ja nie som ten typ ja som skôr taká náhradná maminka.
Včera som sa rozprávala s vodkyňou skautou, ktorá má väčšie skúsenosti vo vedení než ja ale stále sa bojí. Prevzala tiež neľahkú úlohu po skvelom vodcovi. Konečne prvý raz som chápala ako sa cíti. Viem, že nie som jediná kto sa bojí. Bola to moja radkiňa a je jedna z mojích hviezd.
Tento výkend by som nezvládla bez môjho sprivodcu na ceste vedenia vĺčat. S ním som už od začiatku. Stále mi pomáha síce občas do mňa rípe ale aj tak ho obdivujem. On dokáže všetko vyriešiť s chladnou hlavou. Dokáže ma zachrániť keď neviem čo mám robiť.
Posledný človek, ktorého spomeniem je asi tá najžiarivejšia hviezda. Nie vždy je dokonalá, ale pre mňa je najlepšia a ďakujem, že ju tu mám. Chýba mi každý jeden deň. Odpočítavam dni do jej príletu. Táni obdivujem ťa, za to, že si tam vôbec dokázala ísť a aj za to, že si sa rozhodla tam ostať.